MTB Downhill/Fourcross

Na bicykloch sa mimo cesty jazdilo už od ich vynájdenia. Avšak moderná horská cyklistika sa datuje od 70tych rokov 20. storočia. Niekoľko skupiniek jazdcov v rôznych kútoch USA by si mohlo oprávnene robiť nárok na zrodenie tohto športu. Jazdci v Crested Butte, Colorado a Cupertino, California sa babrali s bicyklami a prispôsobovali na jazdu v teréne. Ďalší jazdci v krajine pravdepodobne kopírovali ich kamarátov na motorkách a jazdili po lesných alebo spevnených cestách. Avšak skupina v Marin County, California je uznaná Mountain Bike Hall of Fame, že zohrala kľúčovú rolu v zrode tohoto športu tak, ako ho poznáme dnes. Začali pretekať dolu Mount Tamalpais (Mt. Tam) na Bicykloch značky Schwinn z konca 30tych a začiatku 40tych rokov osadených lepšími brzdami a širšími pneumatikami. Táto skupina zahrňovala Joe Breeza, Garry Fishera a Keitha Bontragera, medzi inými. Bol to Joe Breeze, kto postavil prvý skutočný horský bicykel (v r. 1977). Tom Ritchey postavil prvý regulérne dostupný rám, ktorý osadili Garry Fisher a Charlie Kelly a predali ich spoločnosti MOUNTAINBIKES (neskôr zmenená na Fisher Mountain Bikes, potom kúpená spoločnosťou Trek, stále pod menom Garry Fisher). Prvé dva masovo predávané horské bicykle boli predané v roku 1982: Specialized Stumpjumper a Univega Alpina Pro.
 

Horská cyklistika sa dá rozdeliť na nasledujúce skupiny:

XC - cross country
DH - downhill
FR - freeride
4X - fourcross
DL - dual slalom
MX - maratón
 

Downhill (zjazd)

Zjazd je kráľovskou disciplínou v horskej cyklistike. Hodnotí sa tak vďaka svojej náročnosti, ktorú dosahuje po všetkých stránkach. Jazdec rútiaci sa na bicykli dolu kopcom je veľmi lákavým pohľadom pre oko diváka, ale určite náročnejšou činnosťou pre samého pretekára. Nerovnomerný povrch terénu, neustále meniaceho sa z trávnatého povrchu na kamenistý, korenistý, alebo blatistý, pasáže plné skokov a klopených zákrut, zoskoky zo skál a to všetko za každého počasia a vo veľkých rýchlostiach dosahujúcich až 90km/h. Vyznačené trate obvykle dosahujú dĺžku 2 až 3km a prevýšenie 500m. Na trať sa vydáva následne cez 200 pretekárov a po dobu niekedy až piatich minút sa snažia v týchto podmienkach udržať bicykel pod kontrolou až do cieľa. Bicykle používané na zjazd sú technicky najnáročnejšie tak ako i celková výbava pretekárov. Materiály používané pri výrobe zjazdových bicyklov ako i jeho komponentov sú kombináciou tých najpevnejších a najľahších materiálov na svetovom trhu. Obvykle sú to zliatiny hliníku, ktoré potvrdili najvyššiu odolnosť pri zjazde. Odpružená je predná i zadná stavba rámu a pohyblivosť momentálne dosahovaná je 20 až 25cm. Integrálne prilby a chrániče  sú samozrejmou výbavou každého zjazdára.

Four-cross
Four-cross je pomerne mladá  disciplína a ako už z názvu vyplýva, na štart sa stavajú štyria pretekári súčasne. Vydávajú sa na trať dlhú niekedy až 500m a  6m širokú. Tu ich čaká súperenie o prvé dve postupové pozície, množstvo náročných skokov, zákrut a iných umelo vybudovaných prekážok. Prichádza tu k osobnému kontaktu medzi jazdcami a divák má možnosť sledovať dianie po celej dĺžke trate, čo robí z 4X divácky veľmi príťažlivú disciplínu.  Povrch trate je relatívne hladký a preto sa používajú bicykle s menším odpružením, zväčša iba s prednou odpruženou vidlicou. Jazdci postupujú do finále KO systémom.