Dráhová cyklistika

Preteky v dráhovej cyklistike sa konajú na uzavretom okruhu zvanom velodrom. Dĺžka okruhu velodromu môže byť od 150 do 400 m. V súčasnosti sú štandardom dĺžky 250, 333,33 a 400 metrov, šírka okruhu je približne od 6 - 8 metrov. Okruh sa skladá z dvoch zákrut a dvoch rovín. Na rovinách je klopenie dráhy len mierne, okolo 10°, v zákrutách môže byť až 42°. Materiálom, z ktorého je okruh, je najčastejšie v krytých velodromoch drevo (parkety), alebo pre otvorené velodromy betón . Prvé cyklistické dráhy vznikali na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia vo Francúzsku, Nemecku a USA.

Na dráhe sa jazdí mnoho disciplín. Ich podstatou môže byť dosiahnutie čo najlepšieho času, predbehnutie súpera alebo získanie väčšieho poču bodov. Dráhové disciplíny rozdeľujeme na šprintérske a vytrvalostné.

Šprintérske disciplíny
Šprint
Preteká sa na tri okruhy. Najskôr individuálne kvalifikácie, kde sa každému pretekárovi meria čas na posledných 200 metroch pred cieľom. Vopred určený počet pretekárov je potom podľa kvalifikačných časov nasadených proti sebe do dvojíc (najrýchlejší proti najpomalšiemu atď.). Ďalej už proti sebe bojujú vyraďovacím spôsobom. Do ďalšieho kola postupuje vždy ten z dvojice cyklistov, ktorý svojho súpera porazí v dvoch rozjazdách.

V tejto disciplíne získal slovenský cyklista Anton Tkáč zlatú medailu na Olympijských hrách 1976 v Montreale.

Keirin
Bola to výhradne mužská disciplína. Dnes je táto súťaž otvorená aj pre ženy.  Preteká sa na 2 km. Najskôr skupina pretekárov ide za motocyklom, ktorý udáva postupne sa zvyšujúce tempo. Pri nájazde do predposledného okruhu motocykel odstúpi a pretekári šprintujú do cieľa.
1km s p.š.,  500m s p.š.
Pri tejto disciplíne je na trati zväčša len jeden pretekár a cieľom je v čo najkratšom čase prejsť vymedzenú vzdialenosť. Na programe už iba  majstrovstiev sveta pretekajú muži na 1 km a ženy na 500 m trati s pevným štartom. Niekedy sa stretávame aj s označením pevný kilometer alebo päťstovka.

Olympijsky šprint
Na protiľahlých rovinách proti sebe nastupujú dve družstvá po troch pretekároch a pretek sa ide na tri okruhy s pevným štartom. Každý z členov družstva musí byť na čele po dobu jedného okruhu. Prvý okruh idú družstvá s tromi pretekármi, potom vedúci pretekár odstúpi a prenechá vedenie druhému, v nájazde do tretieho kola odstupuje aj druhý pretekár a úlohou zostávajúceho je dôsť do cieľa v čo najkratšom čase.

Vytrvalostné disciplíny
Stíhacie preteky
Stíhacie preteky sú v individuálnej podobe disciplínou mužskou i ženskou. Pravidlá určujú pre mužov trať dlhú 4 km, pre ženy 3 km s pevným štartom. Podobne ako pri disciplíne šprint sa pretekári najskôr rozdeľujú podľa kvalifikačných časov do dvojíc. Potom štartujú súčasne na protiľahlých rovinách a cieľom je zdolať trať v rýchlejšom čase než súper. Pokiaľ jeden z pretekárov súpera doženie ešte pred zdolaním určenej vzdialenosti, jazda okamžite končí jeho víťazstvom.

Podobne sa preteká i v stíhacích pretekov družstiev. Jednalo sa výhradne o mužskú disciplínu, v ktorej proti sebe stoja štvorčlenné / u žien trojčlenné / družstvá. Všetci pretekári z každého družstva štartujú súčasne zo stredovej čiary. Po štarte sa zoradia za sebou a pravidelným striedaním sa snažia dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť atým aj najlepší čas. Nie je nutné, aby jazdu dokončili všetci štyria, počíta sa čas tretieho a druhej pretekárky z družstva. Trať je pre mužov dlhá 4 a pre ženy 3km.

Bodovacie preteky
Väčšia skupina (približne 24-30-členná) individuálnych pretekárov sa stretáva na trati dlhej 40 km (muži) alebo 25 km (ženy). Pretekári jazdia po okruhu a snažia sa zbierať body na prémiových šprintoch, ktoré sú vypísané po každých dvoch kilometroch, alebo po 10 okruhoch. V jednotlivých bodovaniach boduju prví 4.pretekári pričom získavaju 5,3,2 a jeden bod. Celkovým víťazom sa stane pretekár s najväčším počtom získaných bodov.

Preteky dvojíc (Madison)
V tejto disciplíne súťaží väčší počet dvojčlenných družstiev na vzdialenosť 40-50 kilometrov. Príslušníci každej dvojice sa v pretekoch striedajú, vždy jeden odpočíva a ide miernejším tempom, zatiaľčo druhý sa ho snaží dobehnúť o celé kolo. Potom si úlohy vymenia. Preteky sú preložené bodovacími šprintmi. Víťazí dvojica, ktorá pri zisku plného počtu kôl získa čo najviac bodov.

Hodinové preteky
Špeciálnou cyklistickou disciplínou sú hodinové preteky (hodinovka). Na dráhe je len jeden pretekár, ktorý sa pokúša prejsť za jednu hodinu čo najviac kilometrov.
História hodinovky sa začala v roku 1893, keď francúz Henri Desgrange, neskorší zakladateľ a riaditeľ súťaže Tour de France, prešiel na hlinenej dráhe 35,325 km. So zdokonaľujúcimi sa pretekárskymi bicyklami sa zlepšoval aj čas v tejto disciplíne. Už v roku 1898 američan Willie Hamilton prekročil hranicu 40 km výkonom 40,781 km. Do historických tabuliek sa zo známych cyklistov zapísali v hodinovke aj Fausto Coppi, Jacques Anquetil či Eddy Merckx. Práve Merckx vytvoril v roku 1972 rekord s hodnotou 49,431 km, na jeho dosiahnutie využil dráhu v Mexico City, ktorá sa nachádza v nadmorskej výšky 2 240 m n.m.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa začalo experimentovať s diskovými kolesami, ktoré majú menší aerodynamický odpor a väčšiu zotrvačnosť. Hodnota rekordu začala opať stúpať, v roku 1984 prekonal talian Francesco Moser hranicu 50 km výkonom 50,808 km.

Ďalšie vylepšienia bicyklov (atypický posed, atypické riadidlá, ultraľahké materiály) prispeli k posunutiu rekordu. V roku 1996 dosiahol američan Christopher Boardman výkon 56,375 km. Po tomto rekorde zasiahla Medzinárodná cyklistická únia (UCI), ktorá stanovila podmienky za akých sa môžu ísť hodinové preteky na svetový rekord. Za platný svetový rekord bol vyhlásený výkon Eddyho Merckxa z roku 1972, pretože bol posledný, ktorý sa uskutočnil na bicykli klasickej konštrukcie, s „baranmi“ a drôtenými výpletmi kolies. Ostatné výkony, ktoré sa uskutočnili na špeciálnych bicykloch označila UCI za „najlepšie svetové výkony“.

V roku 2000 sa Christopher Boardman opäť pokúsil o prekonanie rekordu na klasickom bicykli. Jeho pokus bol úspešný - Merckxa prekonal o 10 metrov, výkonom 49,441 km. Aktuálny svetový rekord s hodnotou 49 700 m utvoril 19. júla 2005 čech Ondřej Sosenka v Moskve.