Walter Renner: Prečo ho prezývali Sahara? (Osobnosti slovenskej cyklistiky)
Legendárny, všestranný športový talent Walter Renner vyrastal v Kežmarku a pohyb bol pre malého chlapca úplne prirodzený. V zime lyže, sánky, v lete obľúbený futbal a behy. Až do momentu, kedy si jeho strýko nekúpil bicykel. Neraz ho Walterovi požičiaval a ten sa rýchlo zaľúbil ho cyklistiky. Vo veku sedemnásť rokov vyhral svoje prvé preteky.
Walter vyrastal iba s mamou, otec skoro umrel a chudobná vdova nemohla našetriť na v tých časoch drahý bicykel. Keď Walter mal požičaný bicykel, bol šťastný, ale naďalej hrával futbal a behával dlhé trate. A atletiku robil na vrcholnej úrovni, veď počas vojenčiny súťažil so samým Emilom Zátopkom. Futbal tiež hral s veľkou vášňou a navyše, na zápasy dochádzal výlučne na bicykli. Odohral zápas a potom ho čakala cesta domov do Kežmarku, občas dlhá niekoľko desiatok kilometrov.
V rodnom Kežmarku si ho všimli športoví funkcionári a cyklistický oddiel Iskra mu kúpil pretekársky Favorit. Začal intenzívne trénovať, trénera zatiaľ nemal, tak postupoval podľa toho, čo sa dozvedel a dočítal. V roku 1956 ho nominovali do družstva ČSR, už o dva roky neskôr vyhral celkovo preteky Okolo Slovenska ako prvý Slovák vôbec. V horskej etape z Prešova do Tatranskej Lomnice získal rozhodujúci náskok, ktorý si uchránil až do konca pretekov. Málokto vie, že Renner štartoval aj na neoficiálnych majstrovstvách sveta v Nemecku. Došiel ako tretí, za nemeckým „polobohom“ Gustavom Adolfom Schurom a Angličanom Bradleyom. A ako prišiel Renner k prezávke Sahara? Vydržal bez vody takmer celé etapy, kým súperi museli piť. Občas ho oslovili aj menom Killy, svetoznámeho alpského lyžiara, trojnásobného olympijského víťaza, To preto, lebo Renner rovnako ako Killy lyže, pri zjazde dokonale ovládal svoj bicykel.
S Walterom bolo vždy veselo, jeho nápady priniesli veľa smiechu a celá partia cyklistov vždy čakala, čo znovu vymyslí. Karol Pátek si s Rennerom neraz meral sily a spomína si na veľa zážitkov.
„Raz som s ním štartoval na majstrovstvách Slovenska v časovke družstiev. Začali sme štyria, do cieľa sme museli prísť traja. Už len v trojici sme finišovali, nestačil som však tempu, ktoré na špici nasadil. Nechcel poľaviť, tak len jednoducho povedal: „Chyť sa ma za galusku,“ a v nasadenom tempe pokračoval. Vtedy bolo zvykom mať rezervné galusky uviazané na chrbte a okolo krku,“ povedal Pátek.
Jeho kariéra sa skončila v roku 1963, potom desať rokov pôsobil ako tréner mládeže v Kežmarku. V meste ho takmer všetci rešpektovali ako všestrannú osobnosť, ale nie mestskí páni. S mestom, ktoré vždy hrdo reprezentoval, sa nerozišiel v dobrom. Požiadal o pridelenie pozemku, na ktorom chcel postaviť dom. Ale socialistickí súdruhovia mu to odmietli schváliť. Renner nezvykol bezobsažne tárať a líškať sa papalášom na rozdiel od väčšiny vtedajších športovcov. On šiel priamo na vec, bol otvorený a úprimný, rovnako aj prostoreký chlap. Keď nemohol stavať v Kežmarku, dokázal postaviť útulný domček na dohľad od Kežmarku, v dedinke Stráne pod Tatrami.
Tam žil s manželkou Drahoslavou dlhé roky pokojný a šťastný život. Dožil sa 77 rokov, ale niekoľko rokov pred smrťou ho trápili závažné zdravotné problémy. Manželka ho dva roky opatrovala, keďže už nebol schopný pohybu a bol úplne odkázaný na jej starostlivosť. Mali spolu jediného potomka, syna Waltera.
Syn Walter úspešne podniká a každoročne organizuje Memoriál Waltera Rennera, svojho otca. Ten bol majstrom rýchlych zjazdov, jeho memoriál sa paradoxne jazdí do kopca a nie hocijakého. Trať je dlhá 8,8 kilometra, vedie po asfalte a má brutálny sklon atakujúci maximá 18,8 percenta.
autor: Marián Betík
