Vendelín Kvetan: Cez prehry k víťazstvám (Osobnosti slovenskej cyklistiky)

Všetci Slováci z cyklistického prostredia ho volajú Vendo. Už vyše štyridsať rokov (presnejšie od roku 1971) sa venuje cyklistike ako aktívny pretekár, tréner, funkcionár, skvelý parťák so zmyslom pre humor, ktorého majú takmer všetci radi. V chlapčenských rokoch lietal celé dni vonku a svoju školu reprezentoval v atletike. Na stredných tratiach mu to celkom dobre šlo, ale osud ho nasmeroval k cyklistike. Vychutnával si čaro individuálneho, aj keď veľmi tvrdého športu.

„Bicykel som dostal na Vianoce a okamžite ma opantal, hlavne ma očarila sloboda, ktorú mi dával i rýchlosť pohybu po krajine,“ vracia sa v spomienke do tých časov. Cyklistiku pozorne sledoval, ale svoje športové vzory našiel mimo sveta dvoch kolies. Nadchýňal ho skvelý československý reprezentant v atletike Jozef Plachý a charizmatický „Patino“ ako prezývali futbalistu Karola Dobiáša.

Paradoxne, k cyklistike ho priviedla mama, sestra, až po nich kamaráti a kolegovia z oddielu Skloplast Trnava Ozogán, Duboš, bratia Horváthovci, Sukop. Z trénerov kladie na prvé miesto Jozefa Glosa, ktorý ho definitívne získal pre cyklistiku. Pokračoval v Dukle Trenčín, kde najprv pôsobil ako inštruktor športu a riadil mládežnícke hokejové družstvá, neskôr ako hlavný tréner cestnej cyklistiky.

O svojich úspechoch nepovažuje za potrebné zoširoka hovoriť, ten, koho zaujímajú, má vraj kontaktovať Slovenský zväz cyklistiky, ktorý eviduje jeho športový životopis. Tak z neho vyberáme. Zhruba 60 štartov v drese československej reprezentácie, viacnásobný majster Slovenska, víťaz etáp na Okolo Bulharska, Škótska, víťaz pretekov Wien – Gresden – Wien. Ako tréner viedol Dvorščíka, ktorý v roku 1994 získal striebro na majstrovstvách sveta, Peter Velits pod jeho vedením siahol na titul svetového šampióna na MS do 23 rokov. Zúčastnil sa v úlohe hlavného trénera na šestnástich MS, rovnako aj na olympiádach v Atlante, Sydney a Pekingu.

Zato na otázku, čo v aktívnej kariére ľutuje, odpovie krátko a výstižne: „Ľutujem všetky nevyhrané preteky.“ A na ďalšiu otázku ohľadom súkromia, detí, či vnúčat zareaguje s jemu vlastným humorom: „Som dvakrát ženatý a ostatné reálie si radšej nechám pre seba...“

Preto nevieme, či svoje prípadné deti viedol svojim príkladom k cyklistike, no ak by sa rozhodli venovať tomuto športu, pomáhal by im zo všetkých síl ako každému zo svojich zverencov, ktorých v živote trénoval. Ešte aj dnes hrá cyklistika v jeho živote dôležitú rolu. Pomáha pri organizovaní pretekov, ale výborným relaxom je pre neho záhradka, v ktorej si vyventiluje problémy a perfektne si tam oddýchne.

A začínajúcim cyklistom adresuje pamätný citát fenomenálneho etiópskeho maratónca Abebe Bikilu – Cez prehry k víťazstvám.