Pavol Gálik: Na našich cestách je veľa kaskadérov (Osobnosti slovenskej cyklistiky)
Pavol Gálik dosiahol nejeden cenný úspech, na ceste vyhral sedem etáp, stal sa majstrom Československa v pretekoch s hromadným štartom i v časovke družstiev s kolegami z Interu Bratislava.
Bývalý reprezentant Československa otvorene priznáva, že na Slovensku chýbajú mladí kvalitní borci. Chlapci túžia podľa neho po perfektnom oblečení, špičkovom bicykli, ale tvrdý tréning im nevonia. Pavol Gálik trikrát absolvoval legendárne Preteky mieru, vyhral v nich dve etapy. O cyklistickej súčasnosti hovorí kriticky: „Nemáme mladých, ktorí by mohli vyniknúť v lepšej konkurencii,“ hovorí Gálik, ktorý je stále aktívny a pomáha pri organizovaní pretekov.
Cyklistike sa začal venovať ako štrnásťročný, jeho prvým klubom bol TJ Spartak Myjava. Ešte predtým holdoval v lete futbalu, potom už vyhrala cyklistika. „Páčilo sa mi na nej, že je to individuálny šport. Jazdil som v okolí Myjavy, užíval som si voľný pohyb v prírode. Neskôr už ako aktívny pretekár som mohol spoznať zaujímavé miesta v Československu i v ďalších krajinách. Na východe i na západe.“ Jeden z najtvrdších športov miluje dodnes. V dávnych časoch sa musel jazdec rozhodovať výlučne sám, vysielačky neboli. Práve to sa mu páčilo.
Preteky mieru boli vrcholným podujatím, kde štartovali všetci najlepší cyklisti zo socialistických krajín, ale tiež kvalitní jazdci zo západu. Pavol Gálik „Tour de France východu“ sledoval so zatajeným dychom. „Okolo ciest boli húfy divákov, celá republika žila pretekmi. Pamätám si na slogan z toho obdobia, keď vyhral celkové poradie Ján Smolík Smolíčku pocholíčku přijdi nám až do Prahy v žltom tričku...“
V časoch jeho aktívnej kariéry mal výbornú podporu v rodine, rovnako aj u priateľov cyklistov na Myjave, potom aj v ďalších kluboch Dukle Trenčín a Interi Bratislava. Čo považuje za svoj najväčší úspech? „Dve víťazné etapy na Pretekoch mieru v Krakove a Poznani, titul majstra Československa v pretekoch jednotlivcov v Novom Bore a titul aj s družstvom Interu v Košiciach.“
V ešte lepšom vzlete mu zabránili problémy s kolenami, aj preto hovorí, že nedosiahol strop svojej výkonnosti.
V súčasnosti žije v Bratislave, má skvelú rodinu, v ktorej sa všetci majú radi, aj zdravíčko mu relatívne dobre slúži. Preto na otázku ako sa má, odpovie stručne: „Mám sa výborne.“ Cyklistiku považuje za krásny šport, nielen vrcholový, ale aj rekreačný, a často vysadne na bicykel aj teraz, keď má na dohľad sedemdesiatku. Oslávi ju už v januári. „Často s rodinou bicyklujeme, ale v prevažnej miere po cyklochodníkoch, lebo na cestách je to veľmi nebezpečné. Niektorí vodiči sú vrcholne arogantní a auto používajú ako zbraň proti cyklistom.“
Pavol Gálik je už na dôchodku, ale stále je aktívny v slovenskom cyklistickom hnutí, veľa jazdí a so sarkazmom hovorí, že vlak zadarmo mu vyhovuje. „Pred Covidom sme mali obľúbenú trasu na bicykloch po hrádzi do Dunajskej Stredy, do termálu a späť vlakom.“ V zime putuje jeho bicykel do pivnice, ale pohybu má aj vtedy dosť, obľubuje nordic walking, teda rýchlu chôdzu so špeciálnymi palicami. Jeho trasy majú pekných pár kilometrov, dobrú kondíciu preto nestráca ani v zime. Ale na cyklistiku nedá dopustiť, to je jeho najväčšia športová láska. „Cyklistika je pekný a populárny šport, vrcholový i rekreačný. Myslím si, že mladí cyklisti v ňom nájdu potešenie a radosť z jazdy. No treba si na cestách dávať veľký pozor, šoférov kaskadérov je na Slovensku veľa...“
autor: Marián Betík
