Ľudovít Pavela: Na bicykli šestnásťkrát okolo zemegule (Osobnosti slovenskej cyklistiky)
Ľudovít Pavela je ďalšou z osobností slovenskej cyklistiky, zanechal v nej výraznú stopu ako pretekár aj ako tréner. Svoju kariéru má pedantne zadokumentovanú, a tak poľahky odpovedá na otázku kedy sa začal vážne zaoberať cyklistikou. „Prvé preteky som absolvoval 1.5.1964,“ spomína.
Tak ako všetci chlapci v tých časoch aj on vyskúšal takmer všetky dostupné športy, pohybová všestrannosť mu pomohla aj v pretekárskej cyklistike. Tú si vyvolil aj preto, že rozhodcovia pri nej zohrávajú len podružnú rolu a nemôžu rozhodovaním ovplyvniť celkový výsledok. Nemal svoj športový idol, aj keď všetky športy pozorne sledoval a mal v nich dobrý prehľad. Rovnako ako nejeden iný cyklista vyrastal pod vedením legendárneho jazdca a neskôr trénera Waltera Rennera v Kežmarku. Na to obdobie si spomína veľmi rád: „Boli sme výborná partia a trénera sme mali veľmi radi, aj keď nám v tréningu nič neodpustil. Bol prísny, ale veľmi férový a priateľský človek. Môj prvý tréner. Mal veľkú zásluhu na tom, že som začal cyklistiku milovať.“
Počas aktívnej kariéry patril k najlepším slovenským cyklistom a potvrdzoval to v mnohých pretekoch. Za svoj najväčší úspech považuje tretie miesto v celkovej klasifikácii Okolo Slovenska v roku 1973. Na tomto podujatí sa stretávala prakticky kompletná československá špička. Na druhej strane, pri trénovaní bol Pavela neskutočný perfekcionalista, ako v rozhovore prezradil jeden z jeho zverencov Jakub Novák:
Už v prechode z kategórie kadetov k juniorom sa nám venoval omnoho viac ako bolo zvykom náš tréner Ľudovít Pavela, povedal by som na vrcholovej úrovni tej doby. Bolo to dennodenné sledovanie samého seba, tvrdé tréningy aj za neúprosných podmienok a vrtochov počasia. Tréner nám vyhodnocoval 5 dní v týždni tester Polar, z ktorého nám analyzoval, čo sme v tréningu robili, či nerobili dobre. Samozrejme prinášalo to trblietavé pliešky v podobe víťazstiev a osobného uspokojenia. Takže musím povedať, že tých viac ako šesť rokov patrí medzi moje najkrajšie roky života.
Pavela trénoval desiatky nádejných jazdcov, ale jeho trénerským vrcholom bola spolupráca s Lenkou Ilavskou. S ňou si sadli aj ľudsky. V neporovnateľne horších podmienkach než mali súperky dosiahli na vrcholných podujatiach úžasné výsledky. Občas kvôli šetreniu peňazí prespávali v aute, valuty boli nedostupné. A športoví papaláši si užívali vymoženosti doby, v ktorej sa mali ako prasce v žite. Niekoľko rokov Pavela s Ilavskou pretekali vo Svetovom pohári, na Tour de France a celý západný svet hovoril o ich obrovských úspechoch. Ilavskej konkurentky nechceli veriť, že má len amatérske podmienky.
Sekírovanie športových funkcionárov dosiahlo vrchol pri nomináciách na olympiády v Barcelone a Sydney. Namiesto Pavelu ako trénera Lenky Ilavskej si miesto vo výprave „vybojoval“ neznámy stranícky boss. Lenka Ilavská štartovala na olympiádach bez svojho trénera. „Bola to jasná podvodná manipulácia,“ hodnotí neférové praktiky po rokoch Pavela.
V súčasnosti žije Ľudovít Pavela spokojný život. Manželka je sudkyňou v Košiciach, syn Ľudovít pracuje jako advokát v Prahe a dcéra Lucia žije v ďalekej Austrálii. A ako by zareagoval, keby sa jeho deti rozhodli venovať cyklistike? „Manželka by to určite neschválila, cyklisti sú na cestách vystavení obrovskému riziku. Mnoho šoférov jazdí bezohľadne, na cestách je veľa vážnych kolízií áut s cyklistami.“
Ale Pavela z bicykla celý život, obrazne povedané, nezosadol. Jeho tréningový denník eviduje v roku 2021 asi 3000 najazdených kilometrov, od roku 1962 odšliapal neuveriteľných 648 000 kilometrov! Akoby šestnásťkrát prešiel po rovníku na bicykli celú Zemeguľu…
A na záver jeho odkaz začínajúcim cyklistom? „Niet krajšieho športu, je to neskutočná drina. Kto nedá cyklistike 200 percent, nech radšej ani nezačína.“
autor: Marián Betík
