Ladislav Velits: Slávny otec, ktorého synovia ešte prerástli (Osobnosti slovenskej cyklistiky)
Ladislav Velits by patril medzi osobnosti slovenskej cyklistiky, aj keby nemal dvoch skvelých synov, ktorí v cyklistike dosiahli naozaj veľa. Ako chlapec prežíval dni plné pohybu, na rozdiel od dnešných „virtuálnych“ športovcov. V lete sa venoval atletike, basketbalu, stolnému tenisu, v zime s obľubou lietal po ľade v hokejových zápasoch s kamarátmi a nezaháľali ani jeho lyže. Bol všestranne pohybovo nadaný, mohol si vyberať, akému športu sa bude venovať. Cyklistika si ho definitívne získala keď mal štrnásť rokov. V tých socialistických časoch prebiehali každoročne Preteky mieru, na ktorých vždy štartovala elita „amatérskej“ cyklistiky. Vidieť naživo svoje idoly, to bola silná motivácia a krásne zážitky. „Ako deti sme si organizovali vlastné Preteky mieru, potom sme akosi plynule prechádzali do klubu a systematického tréningu. Nemal som konkrétny cyklistický vzor, ale hviezdy tej doby som veľmi obdivoval. Z amatérov napríklad Szurkowskeho, Szozdu, z profesionálov legendárneho Merckxa, či Théneveta.“
Začínal v klube cyklistiky v Dubnici a veľmi jasne si na tie časy spomína. Práve tam sa vyskytli tréneri, ktorí ho „nakazili“ cyklistikou na celý život. „Mojim prvým trénerom vďačím sa to, že som pri cyklistike vytrval desiatky rokov. Boli to pán Červeňanský a hlavne Matej Laczo.“
Podľa vlastných slov nebol Ladislav Velits víťazný typ, ale niekoľko výborných výsledkov dosiahol. V etapových pretekoch napríklad Okolo Slovenska bol viackrát v prvej desiatke klasifikácie jednotlivcov, podobne sa mu darilo aj na podujatí Okolo Juhoslávie. Skutočne cenným víťazstvom bol triumf na pretekoch Hlas ľudu, kde porazil kompletnú československú konkurenciu. Talent ho predurčoval na úspešnú kariéru, no zdravotné dôvody ho donútili ukončiť aktívnu činnosť už vo veku 24 rokov. On sám, ale ani lekári presne nevedeli, v čom je problém.
„Ani dnes ešte neviem pomenovať tú diagnózu. Prejavovalo sa to tak, že pri vysokej záťaži mi do pravej nohy neprúdila dostatočne krv a tým neokysličovala svaly. Prejavovalo sa to výraznou bolestivosťou nohy a úplnou stratou sily. Na to isté tiež trochu predčasne skončil aj Peter. Jeho síce operovali, ale už sa nevrátil do pôvodnej výkonnosti. Lekári aj potvrdili, že spomínaná porucha môže mať dedičný charakter.“
Na cyklistiku však nezanevrel, naďalej v nej pôsobil a viedol svojich dvoch synov Petra a Martina, ktorí dosiahli významné úspechy. Veď Peter skončil na Vuelte a Espaňa celkovo na treťom mieste, a to bol výsledok ako hrom. Navyše po dodatočnej diskvalifikácii Španiela Mosqueru pre pozitívny dopingový test sa ešte posunul na druhú priečku! V celej histórii slovenskej cyklistiky nebol žiaden jazdec tak vysoko v celkovej klasifikácii Tour de France, Gira d´Italia alebo Vuelty.
Aj Martin jazdil na vysokej úrovni a pomáhal bratovi zo všetkých síl, keď pôsobili v jednom klube. Samozrejme, otec svojich synov hneď od začiatku podporoval a spolu s manželkou im vytvorili potrebné domáce zázemie. „Naši synovia sa cyklistike venovali profesionálne. Snažili sme sa ich nasmerovať, hlavne v začiatkoch sme im pomáhali a naša snaha neskôr priniesla ovocie.“
Ladislav Velits je celý život úzko spojený s bicyklom, či už ako aktívny jazdec, tréner, mechanik svojich synov, ale bol aj obchodníkom s bicyklami. V súčasnosti sa podieľa na zviditeľňovaní značky, vyrábajúcej cyklistické oblečenie. Na dvojkolesového tátoša vysadá pravidelne, bez ohľadu, či je leto alebo zima. Okrem toho obľubuje bežky a hokejové zápasy s priateľmi. A čo odkazuje začínajúcim cyklistom? „Hlavne vydržať. Nie je dôležité začať vo veku 8 – 10 rokov, ako si to myslia niektorí rodičia. Určite stačí ak má 13 – 14, nič nie je stratené ani neskôr. Ak sa dieťa venuje rozmanitým pohybovým aktivitám, je všestranne pohybovo nadané. Ale ešte predtým, než sa rozhodne pre tento namáhavý šport, musí pochopiť jednu pravdu – bicykel stále bolí, či máte dobré nohy, alebo nie až tak dobré.“
autor: Marián Betík
