Anton Novosad: Na dámskej Eske vyhral časovku (Osobnosti slovenskej cyklistiky)
Narodil sa v roku 1954 v Dolných Kočkovciach v okrese Púchov. Paradoxne, jeden zo zvyčajne dobre informovaných zahraničných cyklistických portálov uvádza, že Anton Novosad je občanom Českej republiky.
To je evidentný nezmysel, celý svoj život je občanom malebnej dedinky, v ktorej sa narodil a podľa vlastných slov v nej aj umrie.
Tu prežil aj chlapčenské roky, naplnené huncúctvami a skúšaním vlastných fyzických limitov. Príroda okolo malebnej dedinky poskytovala množstvo možností na rozvíjanie pohybových daností a Anton to maximálne využíval. Ale viac než čokoľvek iné ho lákala cyklistika. Vlastný bicykel v tom čase ešte nemal, no veľmi po ňom túžil. So štipkou závisti sa pozeral na galuskové stroje. Náhoda spôsobila, že sa k jednému takému dostal.
Išiel práve do deviatej triedy na základnej škole, keď cez prázdniny vznikol cyklistický oddiel Matador Púchov. A pozýval talentovaných chlapcov na ozajstné preteky. Anton v tom čase nemal vlastný pretekársky bicykel, no vynašiel sa. Od mamy si požičal dámsku Esku s jediným prevodom a na štarte obdivoval ozajstné pretekárske stroje. Oddiel Matador Púchov vytýčil časovku na 25 kilometrov a Anton všetkých šokoval. Časovku vyhral a dokázal poraziť aj cyklistov, ktorí už niekoľko rokov závodne jazdili. Hneď po dojazde Novosada oslovili funkcionári a sľúbili mu nový pretekársky stroj v prípade, že sa stane členom klubu. Anton nemal nad čím premýšľať, cyklistiku mal veľmi rád.
Ako chlapec sa venoval všetkým dostupným športom, celé dni bol ustavične v pohybe, a tak bol všestranný. To bolo pre budúceho skvelého cyklistu veľmi dôležité. On sám tvrdí, že šport nie je len záležitosťou tela, ale aj rozumu. Podľa neho musí mať kvalitný cyklista aj inteligenciu, bez nej vyhrávať nebude. On sám ju veľakrát potvrdil na slávnych Pretekoch mieru, kde sa každoročne stretávala cyklistická elita socialistických štátov a ich športová hodnota bola nepochybne vysoká. Napríklad vo vzájomných súbojoch s východonemeckou hviezdou Olafom Ludwigom. Novosad v nich väčšinou uspel, hoci súper bol fyzicky nadupaný a silou sa mu nevyrovnal. A to isté platilo aj o ďalších rýchlikoch tej doby Amplerovi a Abdužaparovi, ktorých neraz prešpurtoval. V tom čase už pretekal za renomovaný slovenský klub Inter Bratislava, neskôr aj za Spartak Dubnica. Na Pretekoch mieru stál často na pódiu a raz vyhral klasifikáciu šprintérov.
Ani jedenáste miesto na majstrovstvách sveta nie je na zahodenie. Cyklistika Novosadovi umožnila precestovať svet. Je čestným občanom mesta Denver, kde tiež súťažil a predstavitelia magistrátu ho presviedčali, aby tam ostal. Ponúkali mu okamžite nový byt, reprezentoval by Spojené štáty. On ale nedá na svoje Dolné Kočkovce, kde stále býva, dopustiť, ani Amerika ho nezlákala. „Moji rodáci, občania z dediny mi vždy fandili a podporovali ma. Aj s ich pomocou som vždy mohol počítať. Nikdy by som ich nechcel sklamať, preto som nad ponukou Denveru ani nepremýšľal,“ hovorí s odstupom času.
On sám stále s obľubou vysadne na bicykel a odšliape si zopár kilometrov. Zorganizoval aj preteky slovenských legiend cyklistiky, kde sa zišiel s mnohými bývalými priateľmi a súpermi.
autor: Marián Betík
